SZIGET FESZTIVÁL 2010 REPORT.

16. srpna 2010 v 16:57 | K "The Strop" |  Novinky
Na začiatok, o čo ide? Predpokladajme, že ste už mnohí o Sziget Festivale počuli, jelikož sa jedná o najväčší stredoeurópsky multikultúrny festival a vyznačuje sa hlavne typickým dvíhaním vlajok počas koncertov na Nagyszínpade (Main Stage). Ako už tradične, aj tento rok sa Sziget konal na Óbuda ostrove v Budapešti, v polovici augusta, presne 11. - 16.8.2010 - skončil sa teda dnes, za povykov a neopakovateľného neporiadku (v Európe mu v tomto konkuruje možno len Glasto). Pozrieť ste si mohli headlinerov Muse, Kasabian, Faithless, The Cribs, Billy Talent, The Specials, 30 Seconds To Mars, Miku, The Hives či dokonca Iron Maiden, ktorí už hrali v 2008-mom (áno, bola som toho svedkom a poviem vám, tá lakťovka mi za to nestála).

Na Sziget som sa tento rok chystala už po tretíkrát po tom, čo sme ten minuloročný vynechali. Zrejme kvôli nedostatku prostriedkov atď. Keďže ale bývam od Budapešti necelé dve hodiny a otec má v meste, či neďaleko neho, niekoľko spolužiakov, doprava ani ubytovanie zadarmo neboli problém - rodičia si chceli obzrieť mesto, mňa i sestru teda zaviezli a hostiteľ nás veľkoryso zaviedol až neďaleko hlavného vchodu. Prvý raz za tie tri roky sa mi stalo, že sme pred kontrolou uviazli na niekoľko dlhých minút v dave spotených a nadšených ľudí, mnohých s jednodňovými lístkami - rovnako ako my si prišli vychutnať hlavne megalomanský záver headlinerov, Kasabian a Muse.

Sziget, to vám poviem, je zážitkom sám o sebe - aj bez hudby. Stánky každému po chuti, jedlá z celého sveta, vírivka, bungee a Dunajom limitované priestory piesčitého ostrova ponúkajú hodiny a hodiny zábavy. Niečo okolo hodiny pred koncertom (za doznievajúcich rytmov Red Flag - stihli sme len koniec vystúpenia Billy Talent) sme si teda zaobstarali ešte predražené nápoje a obišli sme stánky s antikvárnymi vinylmi, plynovými maskami či národnými vlajkami (Slovensko sme nenašli). Potom odbilo trištvrte na osem a ja som sa snažila dostať čo najbližšie k stageu.

Ľudí bolo neúrekom - to vám vravím na začiatok preto, že sa mi nepodarilo uloviť žiadne detailné fotky, či nejaké fotky vôbec. Prišla som si predsa užiť hudby (krásne fotografie z celého Szigetu si však môžete pozrieť ako na ich oficiálnej stránke, tak na ich Facebooku).Kasabian otvorili svoj takmer hodinu a pol dlhý výstup singlom Underdog, pokračovali sWhere Did All The Love Go?, starými vykopávkami či hitmi z Empire. Nabudený Tom Meighan odohral prvé tracky setu trocha neosobne, no po precítenom a dokonalomDobermanovi pochopil, že si publikom získal. Odložil slnečné okuliare a úprimným"Budapest we love ya. I wanna see your fucking hands in the air!" pokračovala kapela ďalšími piesňami, predovšetkým mojou srdcovkou (inak fenomenálne odohratou) Vlad The Impaler, ktorú som si náramne užila, a takými Fast Fuse či Fire, ktoré už rozsiahla masa ľudí prežívala ako jeden celok. Kasabian boli naživo skvelí, síce trocha surovejší ako na albumoch, ale to k tomu patrí - možno tiež s trocha hlučným ozvučením, ktoré, musím priznať, mali Billy Talent o niečo lepšie. Potom presiaknutý Meighan i vysmiaty Pizzorno sa ešte pred koncom poslednej piesne rozlúčili a urobili miesto hlavnej atrakcii celého tohtoročného Szigetu.

Pred Muse sme sa ovšem išli so sestrou občerstviť bratislavskými rožkami a slivkovým koláčom (vravela som, že tam dostanete fakt VŠETKO?), trocha si posedieť a nechať sa prepadnúť podguráženým fanúšikom Pink Floyd. A bol zlatý. A hotovo. V tej tme sme sa ešte poobšmietali okolo Axe Party stanu, Chuck Norris Pubu a podobných klenotov, potom už sme sa opäť predierali vpred... Masa ľudí však znásobila svoj objem tak trikrát a pochopili sme, že bude bezpečnejšie držať si odstup - na obrazovkách bolo predsalen všetko vidieť dobre. Muse už na začiatku ohúrili novším Uprising, ktorým zhypnotizovali a potom nás dorazili Supermassive Black Hole, ktorá bola nie menej ako božská. Naviac nesklamali ako šou, tak outfitmi - Dom v zrkadlovom obleku bol... proste dokonalý, čo vám poviem. Každá pieseň úžasne doplnená trocha strašidelnou projekciou a takými svetelnými trikmi, aké už asi dlho nezažijem. Boli skutočne fantastický, hoci sme si ich nemohli vychutnať do samého konca, keďže už bol čas ísť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nikki | Web | 17. srpna 2010 v 16:59 | Reagovat

Na kolik Vás to vyšlo. Cesta,lístek a tak? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama