Alternative

Daniel Johnston: Beam Me Up! (2010)

14. června 2010 v 13:51 | K "The Strop"
Album Review

Beam Me Up!

Žáner: Outsider, Experimental
Rok vydania: 2010
Label: Hazelwood
Niečo ako: The Shaggs

1. Sarah Drove
Around In Her Car
2. Syrup Of Tears
3. Must....
4. True Love Will Find
You In the End
5. Wicked World
6. Mask
7. Try To Love
8. Devil Town
9. Love Enchanted
10. Walking The Cow
11. Last Song
12. Beatles

Takže... v prvom rade sa chcem poďakovať jednému nemenovanému užívateľovi nemenovaného medzinárodného fóra, ktorý si dal tú námahu a vytvoril osemnásť stránkový Alternative & Indie Thread, ktorý ma k tomuto umelcovi doviedol. A že by som to nebola ja, keby nešlo o opätovné zvláštnosti dnešných dní...
Daniel Johnston je muzikant, textár a maliar. Tiež muž žijúci s bipolárnou poruchou (maniodepresie, striedanie nálad), ktorá mu komplikovala takmer celý život. Jeho muzikálna tvorba sa zaraďuje pod outsider music (až lo-fi) - tj. hudbu, ktorá porušuje všetky konvencie v hudbe od nástrojov, cez texty až po spev. Smer, ktorý má zrejme minimum zástancov a ktorého zastupiteľkami boli napríklad aj The Shaggs v šesťdesiatych rokoch, či Jandek. Štýl preferovaný hlavne v sedemdesiatych a v prvej polovici osemdesiatych rokov, kedy začal tvoriť aj sám Daniel.
Album Beam Me Up! je jeho dvadsiaty prvý štúdiový  (ak počítame aj kazety; okrem toho vydal nespočetne krátkometráží, EP-čiek a kolaboračných albumov) a nemôžem sa o ňom vyjadrovať práve v kontexte s releasmi predchádzajúcimi, keďže som ich zatiaľ nepočula. Hudba na menovanom CD-čku je trocha folková, trocha blues, trocha jazz, v prvom rade však poriadne outsider. Niekto by mohol túto tvorbu považovať za nepríjemnú kakofóniu, ktorej tvorca ani nevie poriadne spievať. Lenže z tejto hudby vyžaruje práve tá depresia, či snaha vymaniť sa z nej, žiť trocha lepší život. Sny, halucinácie i skúsenosti niekoho, kto to mal ťažké a najlepšie sa dokáže vyjadriť touto cestou. Napriek faktu, že toto určite nie je moja šálka kávy, ma Daniel Johnston oslovil veľmi subjektívnou hudbou a experimentom. Určite hodnotím na plný počet bodov 10/10 a poobzerám sa aj po jeho staršej tvorbe, hlavne po albume z minulého roka. Dobré na prebudenie melanchólie pri ťažkých úvahách o minulosti, prítomnosti i nejasnej budúcnosti. Stojí za to vypočuť si ho aspoň raz a objaviť v ňom niečo nepoznané. Zahrať sa na Alicu.

Animal Collective: Merriweather Post Pavilion (2009)

28. prosince 2009 v 17:33 | K "The Strop"
Album Review


Žáner: Experimental, Neo-psychadelia
Rok vydania: 2009
Label: Domino
Niečo ako: nadopovaný Kasabian, ale vlastne som nič podobné doteraz nepočula

1. In The Flowers
2. My Girls
3. Also Frightened
4. Summertime Clothes
5. Daily Routine
6. Bluish

7. Guys Eyes
8. Taste
9. Lion in a Coma
10. No More Runnin
11. Brother Sport

Ďalšia americká formácia, ktorá vie čo chce. A to je veľmi dobre, pretože sú v súčasnosti jednou z najviac oceňovaných experimental kapiel. Sú tým, čo ste hľadali?
Hoci mnohí blogeri (Radiobutt & We Listen for You teams) si Merriweather Post Pavilion veľmi pochvaľovali, ja by som vás mala pred týmto albumom trocha varovať. AC sa prehupujú viac do neo-psychadelie a pokiaľ si nedáte pozor, môžu spôsobiť halucináciu horšiu ako ktorýkoľvek album The Doors. Ja si ich púšťam hlavne ak som vyčerpaná a natoľko nevnímam, dokážem vtedy nájsť aj zaujímavé úseky, ktoré mi za bdelého stavu spôsobujú až hysterické záchvaty. Animal Collective sú podľa mňa jednou z tých kapiel, ktorá na každého pôsobí inak. Ich ostatné albumy som nepočula, no rozmýšľam nad ich prvotinami, pretože hoci nie je Merriweather Post Pavilion jedným z najlepších albumov v mojej zbierke, určite patrí medzi najzaujímavejšie. Chalani len podčiarkujú názov svojej kapely, podmazy sú živočíšne, neopakujú sa a album pri prvom počutí prekvapí každým nasledujúcim trackom.
Moje hodnotenie? 7/10. Púšťajte si ich rozumne a hlavne s mierou. Rozhodne pri tom nepožívajte alkohol alebo omamné látky, za efekt neručím.

Bombay Bicycle Club: I had The Blues But I... (2009)

16. prosince 2009 v 8:42 | K "The Strop"
Album Review

Žáner: Alternative Rock
Rok vydania: 2009
Label: Island Records
Niečo ako: Mumford & Sons, Passion Pit

1. Emergency
Contraception Blues
2. Lamplight
3. Evening/Morning
4. Dust on the Ground
5. Ghost
6. Always Like This

7. Magnet
8. Cancel on Me
9. Autumn
10. The Hill
11. What If
12. The Giantess

Always Like This mi tĺklo do hlavy svoje zvonivé "Stiahni si ma, stiahni si ma!" už skoro dva týždne, kým som sa k niečomu takému odhodlala. Ale dobre som urobila. Myslíte si, že už som sa do niekoho dlho suverénne nezamilovala odkedy som prišla k Humbugu? Omyl!
Námetovo hodne podobné Passion Pit, hudobne ťažko definovať, ale možno porovnať s Mumford and Sons - keď odčítate folk. Spracovaním a experimentovaním idú ruka v ruke s The Strokes. A predsa sú BBC tak unikátny! Balzamom na nervy, relaxačný a melancholický, nežne dynamický a ťažko opísateľný, ako vidíte :D Možno to bude ich pokojnými a vyrovanými rytmami, ale prídu mi priam ideálny na toto hektické sviatočné obdobie, keď potrebujete schladiť nervy a trocha si oddýchnuť. Stačí si týchto chlapcov pustiť pred spánkom alebo len tak, keď si posedávate pred oknom zachumlaný do deky. I Had The Blues But I Shook Them Loose je doposiaľ najťažšie definovateľný album akého som kedy bola svedkom. Samozrejme mám iba kladné pocity, dokonca ani moje okolie nekrčí nejak zhrozenejšie nosom. Ale aj napriek tomu už neviem čo vám povedať. Jedincov, ktorý už dlho hľadali niečo nové určite poteší chvejivý hlas frontmana Jacka, pravidelné akordy a fakt, že BBC pôsobia už na prvé počutie dosť paradoxne - detinsky no intelektuálne. A to je na nich to krásne. 9/10 a tento mesiac sa ich už nepustím.

 
 

Reklama